Turizmus

Turizmus

Prameň minerálnej vody Salvator

Na území obcí Lipovce a Šindliar sa nachádzajú zdroje prírodne liečivých a minerálnych vôd, kde je potrebné akceptovať pásmo hygienickej ochrany zdrojov minerálnych vôd Salvator aj infiltračnú oblasť minerálneho prameňa Salvator. Minerálne vody v Lipovciach boli známe už v dávnej minulosti. Podľa nedoloženej tradície ich využívali mnísi templári, ktorí boli, vraj, majiteľmi, či obyvateľmi hradu, týčiaceho sa na jednom z vrcholov pohoria Braniska. Koncom prvej polovice 18. storočia M. Bel prvý spomína tieto pramene vo svojom rukopise opisu Šarišskej stolice. Lipovce boli majetkom rodiny Szinyey. Podľa toho bol aj niekdajší názov obce Szine-Lipócz. Nový majiteľ G. Splényi tu dal v roku 1794 postaviť malú kúpeľnú budovu s vaňami. Barón, poľný maršál Gabriel Splényi prizval do Lipoviec Š. Jósu, stoličného lekára Sábolčskej stolice, ktorý v roku 1799 urobil analýzu minerálnych vôd v Šindliari a v Lipovciach. Vo svojej balneografii Európy aj E. Osann našiel miesto pre tieto minerálne vody. Vodu z prameňa pri kúrii hodnotí ako veľmi bohatú na železo, a tak sa môže porovnávať aj s bardejovskou minerálnou vodou. Aj Dr. Alojz  Jácz analyzoval vody z Hlavného prameňa a zo Žriedlového prameňa. Charakterizoval ich ako sírne, železnaté alkalické uhličité kyselky a z hľadiska liečivosti ich hodnotil v Šarišskej stolici hneď za bardejovskými. Začiatkom 19. storočia ich začal plniť do fliaš a expedovať do obchodnej siete pod názvom Salvator – Spasisteľ nový majiteľ, gróf Szakmáry. Na prelome 18. a 19. storočia dal jeden z prameňov zachytiť v murovanom záchytnom objekte. Prameň Salvator je takto najstarší upravený zdroj minerálnej vody v Lipovciach. Menej šťastia malo ich využitie v kúpeľoch. Chýbala im hlavne teplota, ale aj tak sa Lipovce v prvej polovici 19. storočia stali významným kúpeľným strediskom, v ktorom sa grupovali šľachtické rodiny z Prešovského okrsku. Popularita kúpeľov postupne klesala,  ale obľúbenosť stolovej vody Salvator očividne stúpala. Koncom 19. storočia sa  Lipovce  uvádzajú už len ako miesto s plniarňou znamenitej stolovej vody.  Význam týchto vôd podčiarkuje aj skutočnosť, že už v roku 1880 dostávajú od maďarskej  vlády vymedzené ochranné pásma. V 20. storočí, ale hlavne po druhej svetovej vojne, sa v Lipovciach vytvoril veľkoplniarenský závod.

Liečivé rastliny obce Lipovce – Lačnov a jeho okolia

V obci a jeho okolí sa na lúkach, medziach, okrajoch lesoch nachádza množstvo liečivých rastlín, ktoré majú širšie použitie pre ľudské zdravie, napr.: praslička roľná, papraď samčia, borievka obyčajná, borovica lesná, blyskáč jarný, ostrôžka poľná, kopytník európsky, mak vlčí, lastovičník väčší, zemedym lekársky, kapsička pastierska, fialka voňavá, prietržník holý, stavikrv vtáčí, pŕhľava dvojdomá, ruža šípová, malina, jahoda obyčajná, nátržník husí, repík lekársky, jarabina vtáčia, hloh obyčajný, náprstník veľkokvetý, skorocel kopijovitý, baza čierna, rumanček kamilkový, palina obyčajná, rebríček obyčajný, podbeľ liečivý, lopúch plsnatý, púpava lekárska, ďatelina lúčna, breza previsnutá, vŕba biela, pakost smradľavý, kyslička obyčajná, slez nebadaný, ľubovník bodkovaný, rasca lúčna, prvosienka jarná, zemežlč menšia, pľúcnik lekársky, kostihoj lekársky, dúška materina, pamajorán obyčajný, betonika lekárska, hluchavka biela.
Mnohé liečivé rastliny sa pestujú v záchradkách ako okrasné alebo úžitkové, často si neuvedomujúc, že ich možno využiť aj ako liečivky, napr.: pivonka lekárska, mak siaty, rebarbora okrasná, ríbezľa čierna, cesnak kuchynský, petržlen záhradný, fazuľa záhradná, ligurček lekársky, topoľovka ružová, oman pravý, nechtík lekársky.

Chránené územia

Katastrálne územie obce Lipovce – Lačnov je mimoriadne bohaté na prírodné krásy a tak sa zaraďuje medzi najkrajšie a najzaujímavejšie partie na území východného Slovenska.

KAMENNÁ BABA

Názov: Kamenná baba
Indentifikačný kód: SKUEV0207
Kraj: Prešovský
Rozloha: 339,98 ha
Nadmorská výška: 545 – 995 m.n.m.
Katastrálne územie: Lačnov, Lipovce
Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, suchomilné travinnobylné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovišťa Orchideaceae), nížinné a podhorské kosné lúky, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, nesprístupnené jaskynné útvary, kyslomilné bukové lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy.
Druhy, ktoré sú predmetom ochrany: fúzač alpský, rys ostrovid, podkovár malý, netopier veľkouchý, uchaňa čierna, netopier obyčajný, netopier brvitý, netopier ostrouchý, vlk dravý, črievičník papučkový, poniklec slovenský

Územie európskeho významu Kamenná baba pozostáva z dvoch nerovnako veľkých častí predelených cestou medzi obcami Lipovce a Lačnov. Podstatná časť územia spadá do orografického celku Branisko, menšia časť nazývaná Na skaly, zaberá juhozápadné časti Bachurne. Geologické podložie územia je tvarované prevažne dolomitmi – medzi obcami Lačnov a Lipovce je priamo na jadrovú časť Braniska nasunutý príkrov dolomitov z obdobia triasu (druhohory), časť Na skaly je tvorená ostrovom dolomitov, ktorý vystupuje z treťohorného vnútrokarpatského flyšu. V území sa nachádzajú bizarné geomorfologické útvary sústredené predovšetkým v NPR Kamenná baba. Lačnovský potok tu vyhĺbili kaňonovitú roklinu, kde sa v koryte potoka vytvorila sústavu vodopádov nazvanú Prahy. Nápadná je skalná veža Mojžišov stĺp, skalná brána Vrátnica, či skalný útvar zvaný Kamenná baba. V skalách tzv. „lipoveckého krasu“ sa nachádza viacero väčších i menších jaskýň. Najznámejšie sú Komín v NPR Kamenná baba a Zlá diera v časti Na skaly. Jaskyne sú dôležitým zimoviskom viacerých druhov netopierov. Lesy pokrývajú viac ako 90 % územia. Plošne sú najviac zastúpené vápnomilé bučiny, významný je však aj výskyt reliktných borín. Mozaiku lesných porastov dopĺňajú kvetnaté i kyslomilné bučiny a sutinové lipové javoriny. Charakteristickým prvkom územia sú rastlinné a živočíšne spoločenstvá viazané na skalné útvary. V juhovýchodnej časti územia sa ešte zachovali lúky a pasienky, ktoré sa aj v súčasnosti, no už v menšej miere, využívajú na pastvu oviec.

Povesť o Kamennej babe

Neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Jeho poslaním bolo strážiť dôležitú obchodnú cestu z Prešova do Levoče, ktorá viedla aj cez obce Šindliar a Lačnov.
Jednému z pánov Lipoveckého hradu, šťastne ženatému, sa narodil prekrásny chlapček. Jeho radosť však netrvala dlho, lebo po roku mu manželka zomrela. Chlapček, ktorý veľmi potreboval matkinu opateru, začal chradnúť. Hradnému pánovi nezostávalo nič iné, len sa znovu oženiť. Nová manželka bola síce krásavica, ale zlá a bezcitná. Aj vydať sa vydala len kvôli majetku.
Malý chlapček nezískal veru starostlivú opatrovateľku. Nuž a keď sa jej raz hradný pán opýtal, prečo sa o chlapčeka nestará, len zlostne mu odvrkla, že ona sa nevydávala preto, aby niekomu robila pestúnku. Hradný pán sa na ňu nahneval, ale ovládol sa, utíšil synčeka a potom bez slova odišiel do tmavej noci. Ale o chvíľu sa dieťa znovu usedavo rozplakalo a macochu to rozzúrilo, schytila ho, odhodila do kúta izby a sama sa išla zabávať. Malý chlapček plakal tak žalostne, že to duša jeho mŕtvej matky nevydržala, vrátila sa k nemu, postarala sa o neho tak, ako to len mamy vedia a chlápätka tíško zaspalo.
Keď sa macocha vrátila a videla, že dieťa sladučko spí v kolíske, vošiel do nej nový srd. A hneď sa aj rozhodla, že dieťa zmárni. Vybrala ho z kolísky a nepozorovane sa vybrala z hradu. Vyškriabala sa na vysoké bralo, zastala na samom okraji a chcela dieťa zhodiť do priepasti, ktorá sa pod skalou otvárala. Vtom chlapček zaplakal a zrazu z ničoho nič sa zablyslo a zarachotil strašný hrom...
A ráno, keď slnko zalialo celé okolie hradu svojimi hrejivými lúčmi, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť kamennú ženu – macochu s dieťaťom v náručí. Povrávalo sa, že to zasiahla ruka milujúcej matky.
Kým z hradu sa zachovalo len máločo, kamennú babu – skamenenú macochu možno vidieť i dnes.
(RNDr. Ľ. Dostál, 1980)

PRÍRODNÁ REZERVÁCIA SALVATORSKÉ LÚKY

PR je vyhlásená na ochranu mokrých lúčnych slatinných rastlinných spoločenstiev s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Jedno z 2 nálezísk jazyčníka sibírskeho (Lingularia sibirica) v SR okrem údolia Hnilca v Slovenskom raji.

Názov: Salvatorské lúky
Kraj: Prešovský kraj
Rozloha: 2,68 ha
Katastrálne územie: Lipovce, Šindliar
Kategória: Prírodná rezervácia
Rok vyhlásenia: 1980
Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany: lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, bezkolencové lúky, vlhkomilé vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, slatiny s vysokým obsahom báz
Druhy, ktoré sú predmetom ochrany: jazyčník sibírsky